3 mýty o modrom svetle alebo Vyberáme farbu osvetlenia

Určite ste sa už dozvedeli, okrem iného aj prostredníctvom našich článkov, že by ste mali venovať pozornosť farbe svetla, ktorú vydáva vami zvolené svietidlo, resp. jeho svetelný zdroj. Tiež už ste najskôr počuli o „škodlivosti“ modrého svetla a jeho potenciálne negatívnom vplyve na zdravie. Možno ste dokonca hneď nastavili na svojom mobilnom telefóne filter modrého svetla a vymenili všetky studené biele „žiarovky“ za žlté. Tak jednoduché to ale bohužiaľ nie je - prezradíme vám, prečo je pri osvetlení dôležitá farba (resp. teplota chromatickosti) a ako s ňou pracovať. Najprv si však musíme vyjasniť pár pojmov.

Teplota chromatickosti je dôležitá fyzikálna veličina, ktorá sa udáva v kelvinoch (K). Pomáha orientovať sa vo farbe svetla, ktoré konkrétny svetelný zdroj vydáva. To ale neznamená, že vám povie, či svetlo obsahuje modrú zložku, resp. ako veľmi – na to by ste potrebovali profesionálny merací prístroj tzv. spektrum svetla (o tom viac nižšie). Pomôže vám však roztriediť si svetelné zdroje na tie, ktoré sú vhodnejšie na svietenie skôr cez deň, alebo večer.

Biodynamické osvetlenie je osvetlenie vychádzajúce z najmodernejších vedeckých poznatkov o svetle a jeho vplyve na ľudské zdravie. Vie meniť farbu a intenzitu svetla podľa nášho prirodzeného denného biorytmu. Cez deň vydáva biele svetlo, ktoré stimuluje na prácu, popoludní a večer potom upraví sfarbenie do žlta a nakoniec do oranžova.

Modré svetlo nám škodí! Také jednoduché to nie je – modré svetlo nám vôbec neškodí za predpokladu, že sa mu vystavujeme v momentoch, keď je to pre nás prirodzené. Cez deň nám naopak veľmi prospieva, pomáha nám zostať bdelí, ostražití, výkonní a v dobrej nálade. Teraz sa už v tom vôbec nevyznáte? Žiadny strach, stačí sa jednoducho riadiť zdravým sedliackym rozumom a plus mínus aj tým, čo vidíte za oknami. Keď je vonku deň, pre naše telo, resp. oči a mozog, je vystavenie sa modrému svetlu úplne v poriadku.
Problém nastáva až po zotmení. Náš mozog totiž riadi dôležité procesy v našom organizme práve v závislosti od denného cyklu svetla. „Vypína a zapína“ určité funkcie podľa toho, aké svetlo práve v okolitom prostredí prevažuje. Je to dokonalý systém ladený a fungujúci už tisíce rokov. Lenže... Moderná technológia do neho teraz ľudovo povedané trochu „hádže vidly“. Ak by ste však hneď mali chuť viniť z tejto problematickej revolúcie pána Edisona, neboli by ste tak úplne na správnej ceste.

Klasická volfrámová žiarovka zďaleka neobsahovala tak výrazne modrú zložku svetla ako neskôr vynájdené „LEDky“. Navyše, v kombinácii so stmievačom bola žiarovka perfektným mechanizmom, ktorý umožňoval regulovať svetlo presne v súlade s prirodzenými princípmi. Klasická žiarovka totiž vydávala svetlo s hodnotou teploty chromatičnosti 2700 K, čo zodpovedá farbe svetla pri západe slnka. S použitím stmievača sa dala táto hodnota znížiť tak, že ste sa dostali takmer až na farbu plameňa (cca 1900 K). Tým si ľudia svietili dlhú dobu pred objavom žiarovky, ktorá je tu s nami iba necelých 150 rokov. Podobne oranžovým svetlom by ste teda mali svietiť ideálne 90 minút pred spaním.

Obsah modrej zložky spoznám jednoducho podľa farby svetla. Tak ľahko to nejde – najmä staršie alebo menej kvalitné LED zdroje často obsahujú výrazný podiel modrej zložky svetla, aj keď to tak na prvý pohľad podľa ich farby nevyzerá. Na pochopenie tohto problému je už potrebná trošku zložitejšia fyzika, a síce musíme chápať, z čoho sa svetlo skladá. Farebné spektrum svetla, ktoré je viditeľné našim okom, sa totiž skladá z elektromagnetického vlnenia rôznych vlnových dĺžok. Práve rôzny pomer jednotlivých vlnových dĺžok je zodpovedný za to, akú farbu svetla vidíme. Najkratšiu vlnovú dĺžku má fialová, modrá a azúrová, nasleduje zelená, žltá a oranžová, najdlhšiu vlnovú dĺžku predstavuje červená.

To, ako sú rôzne vlnové dĺžky v prirodzenom svetle „namiešané“, sa mení v priebehu dňa. Za problematické je pre náš prípad považovaný výrazný podiel krátkych vlnových dĺžok (teda to, čomu sa zjednodušene hovorí modré svetlo). Aj teplé biele svetlo (cca 3000 K) ešte stále obsahuje nezanedbateľný podiel modrej zložky. Ideálne by samozrejme bolo, keby každé balenie svetelného zdroja obsahovalo graf s príslušným spektrom vlnových dĺžok, ale zatiaľ je potrebné vystačiť si s hodnotou teploty chromatickosti udávanej v kelvinoch.

Stačí, ak eliminujem pred spaním zdroj modrého svetla. Ako už sme vám ukázali, pokiaľ ide o zdravé svietenie, je všetko trošku zložitejšie. A inak tomu nie je ani nie v tomto prípade. Rovnako ako farba svetla ovplyvňuje pochody v našom tele aj uhol, v akom svetlo dopadá na sietnicu oka. Aj v tomto prípade je prospešné kopírovať prirodzené procesy v prírode. Večer pri západe slnka už nedopadá svetlo na sietnicu zhora, ale vodorovne, po západe je potom prirodzené, keď prichádza zdola – tak, ako tomu bolo dlhé tisícročia pri používaní ohňa. Na tento účel sú ideálne rôzne nízko položené lampy (malé podlahové, resp. stolné, ktoré postavíte na zem či nízky stolík), napr. aj tie soľné, ktoré stoja pár korún a vydávajú príjemné červenkasté svetlo. Tými by ste mali optimálne svietiť už spomínaných 90 minút pred spaním. Vyberať môžete z celej škály podarených dizajnov, napr. z obľúbených exotických materiálov, ako je bambus či ratan.

Môžete si negatívne ovplyvniť zdravie. Vystavovanie sa nevhodnému umelému osvetleniu v noci poškodzuje sietnicu oka, znižuje hladinu hormónu melatonínu o 40–80 % (prečo je melatonín dôležitý, o tom sme sa zmienili v našom predchádzajúcom článku), zhoršuje kvalitu spánku – tým pádom sa ráno cítite nevyspatí, skôr sa unavíte... Podľa najnovších vedeckých štúdií môže mať dokonca významný podiel na vzniku mnohých civilizačných chorôb. Modré svetlo, ktorému sa vystavujeme po zotmení, totiž narúša naše vnútorné hodiny (tzv. cirkadiánny rytmus). Tieto hodiny pritom zodpovedajú za správne fungovanie mnohých potrebných procesov v ľudskom tele. Okrem vyplavovania hormónov si tak môžete „rozhodiť“ metabolizmus živín, imunitu aj odolnosť tela na toxíny a mnoho ďalšieho.

Autor článku: Dominika